História Bratislavského hradu



Bratislavský hrad je jeden z najstaršie postavených hradov na Slovensku. Stál tu už počas obdobia Veľkej Moravy. Dokumentujú o tom zvyšky trojloďovej baziliky. Pochádzajú ešte z 9. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 907, keď maďarské vojská porazili Bavorov.

Do 13. storočia mal aj cirkevný charakter. Vydávali a overovali sa tu listiny. O hrade sa hovorí, že mal aj kominátnu funkciu, čo v praxi znamenalo, že tu sídlila určitá časť Bratislavskej župy. V roku 1189 navštívil hrad nemecký kráľ a rímsky cisár Fridrich I. Barbarossa. Zhromažďovali sa tu aj vojská z celej Európy, ktoré bojovali v tretej križiackej výprave, armáda tak putovala do Svätej zeme.

Počas vlády kráľa Židgmunda Luxemburského sa začal hrad nadobúdať podobu v akej je dnes. Získal obdĺžnikovitý tvar a mal štyri vežičky.

Po Moháčskej katastrofe začína narastať význam Bratislavy. Takmer 300 rokov bola Bratislava korunovačným mestom Uhorska. Sídlil tu aj panovník a zasadal tu Uhorský snem. Bol tu aj zriadený seminár, kde študoval napríklad aj Anton Bernolák.

V roku 1811 zachvátil hrad veľký požiar. Z hradu sa tak stala ruina. Je až zarážajúce, že sa z neho stala na takmer 150 rokov iba zrúcanina a uvažovalo sa nad jeho úplnou likvidáciou. Na jeho mieste sa mali vystavať nové objekty. Chátral až do roku 1953, keby sa postupne začala rekonštrukcia.